OM8AQ

Volám sa Stanislav Barónik. Narodil som sa 30.marca 1960 v Kremnici, ktorej krása, história a okolitá príroda mi učarovala na celý život. Z tohto mesta pochádzal aj môj otec, ktorému vďačím okrem mnohého iného aj za to, že ma v detstve zasvätil do tajov rádioamatérstva a elektroniky. Moja mamka pochádzala z Liptova, z dedinky Dovalovo pri Liptovskom Hrádku. Rodičia pracovali v hlinikárni v Žiari nad Hronom, v roku 1965 sme sa presťahovali do Košíc, ktoré sú mojim trvalým stanovišťom dodnes.

K rádioamatérstvu som sa dostal na Strednej priemyselnej škole spojovej techniky, tiež nazývanej "Murgaška" v Banskej Bystrici v rokoch 1975-79. V tom čase tam bola aktívna kolektívka OK3KEU, vedúci operátor Julko OM7CG, ktorý na škole pôsobil ako stredoškolský profesor. V priebehu prvého ročníka som absolvoval kurz rádiových operátorov, vtedy boli lektormi Miro OM1RA a Stano OM7SL. Po skúškach v roku 1976 mi bolo pridelené číslo OK3-26825 a stal som sa pyšným držiteľom vysvedčenia "Rádiový operátor," tým som získal prístup na pásma 1.750-1.950 kHz a 3.520-3.600 kHz v móde CW a tiež na VKV. Moja spomienka na prvé QSO na 3,5 MHz časom vybledla, ale nikdy nezabudnem na ten zvláštny pocit a napätie, ktoré by sa dalo teraz prirovnať asi k "prevádzkovaniu" bungee jumpingu.
Po skončení školského roku 1975-76 v lete som absolvoval OL kurz so skúškami na vajnorskom letisku v Bratislave a dostal prvú, tzv. mládežnícku koncesiu OL0CHC. Z tejto doby si rád spomínam na už nebohého Ivana Harminca OK3UQ, ktorý pre nás, účastníkov kurzu, bol vždy kamarátom, ale aj prísnym a spravodlivým učiteľom. Ako čerstvý držiteľ koncesie som bol postavený pred problém, ako a kde získať zariadenie na krátke vlny. Na stavbu vysielača som v rádioklube našiel nejaké staré šasi, vhodné ladiace kondenzátory, wehrmachťácky meráčik, otec mi pomohol s napájacím trafom 2x400V, elektrónkami EF80, EL84, 6L50 a schému som našiel v šuflíku. Vysielač pre pásmo 1,8 MHz som dal dokopy v klubovej miestnosti. Prijímač sa mi podarilo kúpiť od jedného bystrického rádioamatéra za 600,- Kčs. On si zase za túto sumu kúpil 4-kryštálový filter pre stavbu SSB transceivera. Ten RX bola teslácka Lambda 4 vrátane originál repro skrinky a dokumentácie. V mojej zbierke historických prijímačov má vyhradené čestné miesto.
V roku 1977 som sa absolvoval skúšky na "Samostatného operátora". Neskôr, v roku 1981 bola táto kategória predefinovaná na "Samostatného operátora triedy B". Po maturite v roku 1979 som sa stal poslucháčom Vysokej školy technickej v Košiciach, elektrotechnická fakulta. Prišiel som do kolektívu OK3VSZ a tu som sa stretol s mojou Vierkou, vtedy už OL0CIN, teraz OM8YL. V roku 1980 som požiadal o koncesiu a bola mi pridelená volačka OK3CQC. Po rozpade Československa na dva samostatné štátne útvary mi bola pridelená značka OM8AQC a v roku 1999 som požiadal Telekomunikačný úrad o značku OM8AQ.

Po úspešnom skončení štúdia na vysokej škole som nastúpil v roku 1985 do zamestnania vo Východoslovenských železiarňach, závod Údržba. Niektorí rádioamatéri z OK3VSZ sa mi tým stali viac-menej kolegami. Ako napr. Jaromír OM8ON (ex OK3FON), Tono OM3PQ (ex OK3PQ), Milo OK3AL, Jano OM3TVI (ex OK3TVI), Zdeno OM3WZM (ex OK3WZM), Jano OM8GY (ex OK3ZAP), Vojto OM7YE. V súčasnosti pracujem na pozícii project manager pre slovenskú spoločnosť s nemeckou majetkovou účasťou, ktorá sa zaoberá automatizáciou, meraním a reguláciou technologických procesov v priemysle.

S manželkou Vierkou máme dve dcéry, Stanku a Niku, Nika je študentkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Obidve sa zúčastnili v roku 2003 letného tábora mladých rádioamatérov v Bezovci, ktorý viedli Jarovia OM3TA a OM1ii. Stanka po absolvovaní skúšok získala koncesiu s volačkou OM8AAQ. V roku 2004 sa konal kurz mladých rádioamatérov na Martinských holiach. Stanka tu získala po skúškach na triedu B volací znak OM8QA. Taktiež Nika urobila skúšky na triedu B a má koncesiu s volačkou OM8KW.

OM8YL

Volám sa Viera Baróniková. Narodila som sa v Ružomberku. Moji rodičia pochádzajú zo západnej časti Liptova, z rázovitej dediny Liptovská Lúžna, ktorá sa nachádza pod chrbátom Nízkych Tatier. Tu som žila prvé tri roky môjho života, potom sme sa presťahovali do Košíc.

K rádioamatérskemu koníčku som sa dostala v roku 1976, v deviatej triede ZDŠ. Vtedy prišiel do našej triedy Tonko OK3PQ z rádioklubu OK3VSZ a povedal nám niečo o vysielačkách a rádioamatérskom športe. Zaujalo ma to. Pozval všetkých záujemcov do rádioklubu a ukázal prevádzku na krátkych vlnách. Potom začal kurz morzeovky v škole a každý štvrtok posluch správ OK3KAB v priestoroch OK3VSZ/p na dvanástom poschodí v ubytovni VSŽ Kosmalt v Košiciach. Po skončení kurzu v roku 1977 sa konali skúšky "Rádiového operátora" na Čani pri Košiciach vo vysielacom stredisku OK3VSZ.
Z tohto obdobia rada spomínam na Mila OK3AL, Jožka OM3AS (ex OK3AS), Jaromíra OM8ON (ex OK3FON), Tonka OM3PQ (ex OK3PQ), Mirka OM3EK (ex OK3EK) ktorí s nami mali trpezlivosť a odovzdávali nám svoje skúsenosti. Rada spomínam tiež na časy, keď sme sa ako mládežníci zúčastňovali KV pretekov na Čani a Poľných dní na Kojšovskej holi. Väčšinou to bola zostava Janko OM3TVI (ex OK3TVI), môj manžel Stanko OM8AQ (ex OK3CQC), Ivan OM3CGN (ex OK3CGN).
V lete roku 1977 som sa zúčastnila OL kurzu v Bratislave a získala mládežnícku koncesiu OL0CIN. Chlapi z rádioklubu mi doma natiahli 80 metrovú anténu, požičali vysielač na 160-ku a tiež prijímač US9. Môj prvý Ham Shack bol zriadený v kuchyni na rozkladacom šijacom stroji zn. Lada. Z domáceho stanovišťa som bola aktívna 3 roky, až do skončenia platnosti koncesie v roku 1980. V roku 1982 som absolvovala skúšky "Rádiového operátora tr.B" a v roku 1999 skúšky na koncesiu triedy C. Požiadala som o značku OM8AVB. Od roku 2001, po skúškach na triedu B, mám volačku OM8YL.


Po maturite som pracovala ako plánovačka vo Východoslovenských strojárňach. 5.februára 1983 som sa vydala za Stanka OM8AQ. Mimochodom, náš prvý kontakt začiatkom roku 1978 nebol osobný, ale prevádzkou CW v pásme 3,5 MHz. On vtedy pracoval z OK3KEU v Banskej Bystrici, ja z OK3VSZ v Čani. Spoznali sme sa, ako sa dnes hovorí, face to face v lete 1978. V roku 1987 sa nám narodila dcéra Stanka a v roku 1990 Nika. Od roku 1994 som pracovala ako účtovníčka a v roku 2002 som si v Košiciach zriadila kozmetický salónik, kde sa venujem skrášľovaniu vizáže krajšej polovičky ľudstva.

Naspäť